• Juraj Jurčík

237 km charitatívny prebeh po hrebeňoch Karpát

Absolvoval som horský prebeh dlhý 237 km za 6 dní v krásnom prostredí Malých Karpát, Bielych Karpát a Javorníkov. Pre mňa to bol objavný beh, môj prvý vážnejší bežecký výkon. Objavil som krásne lokality, svoje schopnosti a pocity počas dlhodobého výkonu. A popri tom som vyzbieral peniaze pre detičky zo znevýhodnených rodín.


Pred samotným behom som aktivizoval budúcich darcov touto landing page a darcovskou stránkou.


Využil som dovolenkový oddych a s mesačným odstupom dal dokopy svoje zápisky z toho behu. Popíšem svoje dojmy ako trailového začiatočníka. Sám som zvedavý, ako sa na toto budem pozerať o pár rokov. Autentické zápisky z jednotlivých dni sú tu:

Day 1 - Prvý deň

Day 2 - Druhý deň

Day 3 - Tretí deň

Day 4 - Štvrtý deň

Day 5 - Piaty deň - nestihol som napísať report

Day 6 - Finále


Pôvodný plán trasy, ktorý sa v podstate poradilo dodržať:


Vyrazil som v pondelok 31.5.2021 o 6:00 z Lozorna. Plán trasy znel jasne - 237 km po horách až do Papradna. 6 dní a 8.700 výškových metrov stúpania. Krok do neznáma, mimo komfortu. Väčšina ľudí mi hovorila, že je to bláznovstvo. Niektorí mi povedali, že je to dobrá príprava na niečo vážne. Tak si vyber...


Inšpirácia

Fascinujú ma hory a turistika. Hlavne s tým spojené objavovanie nových lokalít, zážitkov a ľudí. O ultrabehu som sa dozvedel zo sociálnych sietí - reportáže z ultrapretekov ako Štefánik trail či z horských prebehov. Super inšpirácia sú tiež profily ako Lenka Vacvalová, Martin Urbaník, Rišo Jonáš. A veľa podcastov o ultrabehu a extrémnych výkonoch v prírode. Inšpirácia je super, podnecuje fantáziu a otvára myslenie. Rád sa nechám inšpirovať a nahovoriť na nové veci.


Motivácia

Mojou hlavnou motiváciou bola zvedavosť. Preto som sa rozhodol pustiť do ultrabehu. Beh som bral aj ako možnosť na zväčšenie akčného rádius pri turistike a objavovaní hôr. Ale hlavne som bol zvedavý, aké to je - bežať celé hodiny a dni. Čo sa deje s telom a hlavou. Zároveň dobrou motiváciou bol program #zaziultra - ktorý sľuboval koncepčný tréningový plán na 8 mesiacov pre ultra-začiatočníkov. Mal som k ultrabehu rešpekt a vedomie tréningu so skúsenými borcami mi pomohlo rozhodnúť sa a pustiť sa do toho. V motivačnom liste pri prihlasovaní do #zaziultra som napísal "potrebujem sa dostať k behu". Bolo to v septembri 2021 a dovtedy som takmer vôbec nebehal. Pár behov za rok bez prípravy a tréningu.

Dôležitou motiváciou k samotnému 237 km prebehu bola aj naša firemná globálna aktivita - fundraising pre The Human Safety Net. Termínovo to náhodou padlo práve na prelom mája a júna. V tom čase som mal pôvodne bežať Štefánika. Takto som mal silný charitatívny motív a neváhal som. Out of comfort zone.


Kontext - športový

Pôvodne som sa chystal na Štefánik trail. Ten však kvôli pandémii preložili na september. Ja som bol nastavený na májový beh, tak som potreboval náhradný program. Vrátil som sa k rok starému nápadu. Pred rokom som si zaumienil ísť z Lozorna do Papradna na biku, ale nestihol som. Mal som v lete totiž nečakane príjemné pracovné povinnosti, tak som to časovo nedal. Medzitým som presedlal z biku na beh. Zmenil som teda spôsob presunu z biku na beh a upravil trasu tak, aby som smelo prešiel všetky vrcholy, ktoré budú stáť v ceste. Môj prechod na beh bol vcelku nečakaný. A to som ešte v septembri tvrdil, že ma beh nebaví. Vôbec som predtým nebehal. Max okolo 100 km za rok a veľmi nepravidelne. Ale vŕtalo mi to v hlave dávnejšie.


Kontext - charitatívny

Beh som spojil s finančnou zbierkou pre detičky - zbierali sme peniaze na letné tábory pre deti z programu ucenieprezivot.sk. Nakoniec som vyzbieral 3.600 €. a za slovenskú Generali celkovo vyše 12 tisíc. Zriadili sme špeciálnu landing page pre zbierku a infopage k samotnému behu.


Výsledok zbierky za slovenskú Generali:

Finančná zbierka pre deti z programu Učenie pre život

Výsledok mojej osobnej zbierky:


Kontext - sociálny

Pôvodne som chcel ísť trasu sám na biku. Nakoniec som sa rozhodol na jednotlivé dni behu pozvať spolubežcov. Pre bezpečnosť, motiváciu a tiež preto, že sa jednalo o priateľov a známych, o ktorých som vedel, že to nielen výkonovo dajú, ale budú aj príjemnými parťákmi, pacermi a motivátormi.

Na piaty deň sme už bežali traja + biker. Postupne sa pridali ďalší bežci, bikeri a turisti. Nakoniec nás na Kohútke a Stratenci bolo okolo 50 z Generali ČR a SR.

Môj introvert vo mne tajne dúfal, že niektorý spolubežec na poslednú chvíľu odriekne. Nestalo sa a introvert sa nedočkal 😊 Zato zdravý rozum sa tešil, lebo bežať sám nie je úplne ok. Mal som v zálohe zopár tipov na náhradníkov na last minute pre tento prípad. Ale vlastne som bol aj pripravený absolvovať niektorú etapu sám. Aby som objavil, že aké to je. Nevyšlo tentokrát, nevadí. Bude kedy.


Na Bumbálke počas záverečnej etapy


Plánovanie a príprava

Beh som si rozplánoval tak, že prvú etapu som dal hneď ako najťažšiu - vedel som, že budem plný síl a hladný po behu. Druhý a tretí deň boli naplánované ako oddychové s krajšími trasami. Totiž na štvrtok bola naplánovaná ťažká etapa, dlhá aj vysoká. Na piatok podobne ťažká, to už malo byť na dorazenie pred záverečnou šiestou etapou - sobotná “open peloton party” v štýle social running.

Beh som pripravil v štýle "full support" - teda spanie v penziónoch s raňajkami a večerou. Keď sa dalo, zastavili sme na obed v reštike. Týmto chcem poďakovať všetkým, kto ma počas behu podporoval - logisticky, motivačne, príspevkami do zbierky.


Vedel som, že hlavné výzvy počas behu budú:

  • energia - ako si ju udržať a dopĺňať počas dlhého dňa

  • hlava a motivácia - 6 dní je dlhá doba, budú problémy a krízy. Hlavné je to nevzdať.

  • výživa - ako základ pre regeneráciu a doplnenie energie cez noc

  • beh ako taký - nezraniť sa, nespadnúť. Zvládnuť začiatok dňa, neprepáliť to. Nezablúdiť.

  • regenarácia a spánok - naučiť sa rýchlo večer zaspať, zvládnuť samomasáž a nepodceniť strečing


Trasa

Trasu som plánoval asi rok vopred, pôvodne pre bike. Za pár týždňov som ju preplánoval na pešiu. Bolo to vcelku jednoduché, vždy po turistickej značke. Až na pár výnimiek, kedy sme potrebovali zbehnúť čo najkrajšou trasou do ubytovania. Aj sme párkrát zablúdili, ale nič vážne.

Štart: Lozorno - štart v mojej dedine, kde bývame.

Cieľ: Papradno - pôvodne som chcel bežať až na Kysuce do môjho rodiska v Kysuckom Novom Meste. To by bolo ešte o veľký kus ďalej a nedobehol by som v rámci času, ktorý som mal k dispozícii. Cieľ som si teda stanovil v dedine Papradno. Je to v Javorníkoch, v CHKO Kysuce. Vlastne "skoro" na Kysuciach. Okrem iného získali ocenenie Dedina roka na Slovensku v roku 2019.

Trasa: Malé Karpaty, Biele Karpaty, Javorníky. Po moravskej hranici. Časť trasy leží na notoricky známej červenej značke Cesty hrdinov SNP. Potom nasleduje menej známa časť po moravskej hranici. Chcel som tieto lokality osobne prejsť a spoznať. Nikdy som tam nebol a myslel som, že už ani nebudem. Po absolvovaní trasy som však rozhodnutý tam ísť znova a pobehať to ešte raz.



Ultra príprava #ZaziUltra

Čo sa týka prípravy, absolvoval som #ZaziUltra - tréningový program zameraný na prípravu na Štefánik trail. Vedú to Martin Urbaník a Martin Horniak. Tento ročník bol poznačený koronou, posunutý termín začiatku, obmedzené tréningy kvôli zatvoreným gymom a nakoniec aj samotný pretek presunuli z mája na september. Samotný tréningový program mi vyhovoval aj keď bol celý online cez appku, facebook a chat s trénermi. Navyše mi chalani poradili aj konkrétne aj pred mojim prebehom. Veľmi mi to pomohlo. Lepšie ako sa pýtať na rôznych fórach neznámych ľudí, ktorí nepoznajú mňa a moju kondičku vôbec.

Horšie to bolo s mojimi nebežeckými nohami - najskôr zranenie pravého lýtka a liečba asi mesiac. Potom rovnako s ľavým lýtkom, to už bolo asi mesiac pred behom. Takže som netrénoval, len sa liečil a dvakrát do týždňa chodil na fyzio a ultrazvuk. Pomohlo to. Lýtko sa na poslednú chvíľu zahojilo a vydržalo 6 dní záťaže.

Abstinencia - počas väčšiny tréningu som úplne vysadil alkohol, 130 dní 0.0% alcohol - od Nového roka až do mája. Nespozoroval som s tým spojené žiadne podstatné benefity či zlepšenie . Aspoň som to vyskúšal a s pokojom si môžem dopriať "s mierou" zas. Taký malý objav.

Beh a realita - dostali ma emócie

Emócie sú krásne ale netreba im podliehať. Ja som podľahol hneď po prvom dni, kedy sa mi krásne bežalo bez probléov, plný síl. V eufórii som vedome odignoroval pravidlo osvedčených vecí a dal som si nové ponožky. Ani neviem načo som ich vlastne hodil do výbavy pri balení doma. Samozrejme, po pár km pri zostupe zo Zárub mi urobili otlaky a bol som vybavený. Odvtedy som sa rozhodol emócie potláčať a neriadiť sa nimi. Lebo v zápätí mi emócie hovorili, že je to celé zlé a treba to nechať tak, vzdať beh. Rozum hovoril, že to treba skúsiť, nesiliť a pozorovať, ako otlaky pôjdu ďalej.

Etapy

Prvá etapa bola v sprievode Bohuša Švihru, ktorý išiel na biku. Stretli sme sa ráno o 5:30 v Lozorne pri priehrade. S kolegyňami z marketingu sme nahrali videjká k propagácii charitatívneho behu. Okolo 6. hodiny sme vyštartovali. Vybehli sme po žltej turistickej na Skalu. Plný energie som vysvetľoval Bohušovi trasu, okolie. Točili sme videjká na každom kroku a tešili sa z behu. To som ešte nevedel, že ma to týcho prejde. Ďalšie dni bolo audio/video podstatne menej. Po prvých 20 km sme si dali na Pezinskej Babe kávu a ja som sa cítili na 100% so silami, všetko absolútne ideálne. V ďaších 20 km prichádzali stúpania aj únava. Záver po asfalte sme už išli krokom aj na priehradu Buková. Celkovo som sa držal pravidla, že nebehám hore briežkom či kopcom. Ani po asfalte nebehám, lebo tvrdý podklad mi robí zle, obidve lýtka som si v minulosti v príprave odpálil práve na asfalte. Takže na beh mi ostali iba rovinky a mierne klesania. Strmé zbehy som niekedy behal ale väčšinou krokom. Aby som sa nezranil, krivo neskočil. Energiu som dopĺňal so železnou pravidelnosťou, cca každých 90 minút som zjedol nejakú fit tyčinku. Nezabúdal som na magnézium. To som mal dojem, že mierne preháňam ale neuškodilo mi to. Vody som vypil veľmi veľa, naberal som ju všade - studničky, potoky. Vďaka dobrému režimu stravovania som celý týždeň nepociťoval únavu ani svalovicu. Po behu som mal rovnakú váhu ako predtým, neschudol som ani kilo.


Prvá etapa - spolubežec Bohuš Švihra, miesto: radar Čmelok

Druhá etapa bola s Mikim Plichtom. Štartovali sme na Bukovej o 8:30. Ráno som si pospal, regenerácia je dôležitá. Počas celého týždňa som spal veľa, aspoň 8 hodín. Darilo sa mi zaspať, s výnimkou jednej noci. Vtedy som nevedel zaspať od bolesti nôh. Tak pomohol Ibalgin a bolo fajn. Počas druhej etapy sme dosť zastavovali, fotili a nahrávali videá. Veď influencer bol so mnou. Niečo sme aj pobehali, ale urobili sa mi otlaky pri zbehu zo Zárub. Etapa bola pekná len po Záruby. Potom dosť o ničom pasáže popri železnici, hlavnej ceste a veľa asfaltu. V Dobrej Vode sme v krčme pozreli hokej našich s ČR ale rýchlo sme radšej utekali preč. Netrafili sme na turistickú odbočku a do Brezovej sme dokráčali po nekonečnej asfaltke. Niekoľko hodín sme kecali o všetkom. Miki je dobrý diskutér, prebrali sme všetko - budúcnosť mobilov, Villareal vs ManU, online funnel na charitatívne zbierky, LinkedIn triky a neviem čo ešte. Na LI to malo peknú publicitu a zásah - napríklad tento úvodný príspevok.


Druhá etapa - spolubežec Miki Plichta, miesto: priehrada Buková

Tretia etapa s Dušanom Švalekom bola taká národopisná krajom dejateľov - Brezová, Myjava. Na mohyle sme stretli typkov na ceste SNP, vraj išli už 21. deň. Alebo párik, ktorý išiel smerom na Duklu. Celkom sme sa na nich zabávali. Ona dosť nafučaná, on nešťastný z nej. Taká párová terapia počas pár týždňov smerom na Duklu. Premýšľal som, aké to asi musí byť pri takej dlhej túre, keď človek ide sám. Čo sa deje v hlave. Ak idú dvaja, tak aká ponorková choroba vzniká? Celkovo sme ten deň stretli veľa ľudí, Dušan odhadol okolo 40 do večera. Cestou sme sa zastavili na Myjave u nás v poisťovni Generali na pobočke. Leží priamo na turistickej Ceste hrdinov SNP. Kolegovia celý deň pozerajú na turistov s veľkými batohmi. Rovnako pani v lekárni, ktorá mi predávala náplaste na otlaky. Zjavne vedela čo potrebujem, turistom ich už predala veľa. A ponúkala hneď krém na zapareniny, magnézium a tak. Jasný sortiment pre diaľkoplazov. V reštike na terase sme si dali parádny obed, až sa nám nechcelo pokračovať. Naveľa sme vyrazili. Končili sme na Veľkej Javorine. Holubyho chata o ničom, celé zle. Ani ubytovanie ani okienko, resp. otvorené len do 17. hodiny. Prespali sme na priváte Pod Javorinou, super domáci, večera aj ubytko.

Druhý a tretí deň boli viac chodecké takmer bez behu. Liečil som tak otlaky. Bol som z toho dosť frustrovaný, že nebežím, ale potláčal som emócie. Nakoniec to tak asi malo byť. Počas tých dvoch dní si oddýchli svaly a na štvrtý deň som to znova rozbehol. Popri otlakoch sa začalo ozývať šúchanie a pálenie kože medzi nohami. Rýchle riešenie v podobe namazania opaľovacím krémom, lebo iný som nemal. Inak som bežeckú vazelínu nepoužil vôbec, aj keď bola zabalená a čakala v batožine. Spodné prádlo mi sedelo super, najlepšie bežecké boxerky od Zajo.

V Brezovej som si po druhom dni vybral dvoch kliešťov, čo som náhodou na sebe našiel. Našťastie to išlo rýchlo, prstami/nechtami opatrným poťahovaním.


Tretia etapa - spolubežec Dušan Švalek, miesto: vysielač Veľká Javorina


Štvrtý deň začínal na Veľkej Javorine spolu s Vladom Mlynekom. Je to ironman, potiahol ma od prvých kilometrov. Nakoniec bola z toho najrýchlejšia etapa, na moje pomery dosť behavá. Najrýchlejší km sme mali v tempe 6:25 min/km. To som nečakal v štvrtom dni behu. A super koučing od Vlada. Pekným príkladom koncentrácie na beh bola prestávka na jedlo - sedeli sme pri rozhľadni, ale ani sme nepomysleli na ňu vyliezť. Pripadalo mi to dosť ignorantské, ale išli sme si za svojim. Veľká časť etapy na Morave, poznávačka tamojších kopaníc. Končili sme na loveckom zámočku Antonstal. Krásne miesto, super služby. Viacchodová večera, šéfkuchár a pekný večer s kolegami.


Štvrtá etapa - spolubežec Vlado Mlynek, miesto: Vysoký vrch na Morave


Piaty deň sa naša skupinka rozšírila na troch bežcov o Maťa Dobiaša, Toma Mareka a jedného ebikera Janka Ševčíka. Bežali sme po moravskej hranici, krásne prostredie Bielych Karpát. Takmer žiadni ľudia, prudko behateľné prostredie. Skončili sme vo Valašskej Senici, kde nás už čakala hlavná časť výpravy.


Piata etapa - spolubežci Maťo Dobiaš a Tomáš Marek, cyklista Janko Ševčík, miesto: vyhliadka Nedašova Lhota


Šiesty deň bola sobota v štýle "open peloton party". Presnejšie to znamená, že sa pridali kolegovia z SR aj ČR a na Kohútke nás už bolo okolo 50. Bol to taký social running. Bežali sme siedmi kolegovia, sprevádzaní (e)bikermi. Tento deň som prvý aj posledný raz spadol. Bolo to na peknej rovinke niekde na hrebeni za Krkostenou. Klasicky som podcenil koncentráciu, zakopol a zrazu ležal na zemi, paličky vedľa mňa pekne uložené. Zodvihol som ich a bežal ďalej. Bál som sa vôbec na seba pozrieť a kontrolovať sa. Pád sa zaobišiel bez následkov. Do veľkej miery vďaka tomu, že som mal na rukách pevne pripnuté putká na bežecké palice LEIKI. Poslúžili ako dobrá ochrana dlaní pri páde. Tie palice sú naozaj detailne vychytané, fungovali na 200% - topka.


Šiesta etapa - spolubežci z Generali Dream Team, miesto: Stratenec


Mentál a emócie

Mentál išiel výborne. Emócie som veľmi rýchlo vypratal z hlavy, lebo príliš potláčali zdravý rozum a focus na kľúčové detaily.

Na veľké zamyslenia nebol príliš priestor, lebo som stále bol v prítomnosti spolubežca. Boli to všetko super parťáci, celý čas sa mi venovali. Fyzicky mi pomáhali udržiavať tempo, prípadne bežali tesne predo mnou, udávali tempo, smer aj krok. V tomto klobúk dole pred Vladom Mlynekom, perfektne ma ťahal v rámci mojich možností. Prečítal ma veľmi rýchlo, koľko znesiem.

Počas behu som celkom stíhal sledovať okolie a prírodu. Bolo dosť času na vyhliadky, fotenia, debaty a pozorovanie prostredia. Zaujímavé bolo, že za celú dobu som nevidel takmer žiadnu zver.


Technika a sila

Technika je dôležitá hlavne pri zbehoch. Krátkymi rýchlymi krokmi sa dá ľahko zbehnúť aj strmý kopec. Je to rýchlejšie a hlavne energeticky efektívnejšie ako ísť krokom a brzdiť. Brzdenie bolo pre mňa kritické. Jednak únavné ale ešte horšie, že mi pri tom narážali nechty do špičky topánky. Modreli z toho nechty a vznikli otlaky. To bolo na druhý deň behu, bol som hotový, na pokraji odstúpenia.

Sila je dôležitá hlavne v dlhých výšľapoch a pri dlohodobom behu s batohom. Nemal som s tým vôbec žiadny problém. Stehná, zadok aj chrbát držali super. Asi aj vďaka paličkám, ktoré som mal v rukách na 100% trasy, aj keď som ich iba niesol na prázdno. Nútili ma robiť správny pohyb ramien a chrbta pri chôdzi a behu. Obrovská pomoc a dôležitý detail. Za celkovú silu vďačím crossfitu - nekonečným činkám, drepom, deadliftom a hrazde. Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku.

Na chrbte som niesol ľahký batoh, nie bežeckú vestu. Vesta sa mi doma stratila, nenašiel som ju pri balení sa na beh.


Lekcie - do života a biznisu


Rozhodujú detaily - na druhý deň som urobil chybu s oblečením a bol som v probléme. V stredu to vyzeralo, že končím. Nakoniec som chybu napravil, otlaky vyliečil a beh na 6. deň dokončil. Chybou bolo podľahnutie predčasnej eufórii po prvej etape, podcenenie detailov a mentálne opustenie konceptu celého behu. To sa deje bežne v biznise - napríklad pri budovaní obchodnej siete. V prvej etape sa tešíme otváraniu nových pobočiek a náboru nových ľudí do firmy. Zabudneme pri tom na focus na ďalšie etapy - onboarding, rozvoj, riadenie aktivít. Keď si to uvedomíme, časť kolegov je už zdemotivovaná alebo preč. Ťažko sa to potom zachraňuje a po eufórii prichádza frustrácia.

Tréning a motivácia je dôležitá. Ale rozhodujú detaily. Hlavne pri dlhodobých výkonoch. Nedajú sa navzájom nahrádzať. Detaily napríklad - tuhosť utiahnutia bežeckých topánok iná hore kopcom, iná dole kopcom.


Spolupracovať s profesionálmi - v príprave sa dať do rúk profíkov - v mojom prípade fyzio, fyzická a mentálna príprava. V biznise podobne, overujeme si s kým spolupracujeme, referencie. Existujú pritom rôzni samozvaní experti na internete a podobne.


Inšpirácia a motivácia - inšpirovali ma známi ľudia, obyčajní bežci s príbehmi. Potreboval som ale poznať ich životný príbeh, nielen športové výkony. Motivácia ale bola moja vlastná - zvedavosť (vlastné limity, aké to bude, lokality) + akčný rádius pri turistike.


Work life balance - existuje vôbec? Zamýšľal som sa počas každej etapy, či som v práci alebo na dovolenke. Bol som celú dobu s kolegami alebo obchodnými partnermi. Zároveň to bolo dobrodružstvo, relax a dovolenka. Podľa mňa work life balance neexistuje, existuje integration. Hlavne po veľa rokoch v biznise. Keď sa ľudia zblížia a dokážu spolu nielen pracovať ale sa uvoľniť a odreagovať. Áno, pozval som za spolubežcov takých ľudí, ktorých poznám dostatočne dlho a máme už za sebou nielen pracovné ale aj neformálne zážitky. Nechcel som riskovať neznámeho človeka - či si sadneme ľudsky a či zvládne stres a celodňovú fyzickú záťaž. Podarilo sa, spolubežci nesklamali. Ďakujem!


Fundraising na online

Zverejnil som video na Linkedin - po zverejneni videjka (27.5.) malo po dvoch dňoch cca 10 tisíc zobrazení, 550 lajkov, 42 komentárov, 91 preklikov na darcovskú stránku a 10 darov, celkovo za 850 eur. Konverzia 1:1000 z počtu zobrazení, dosť slabé asi 🤔


Video z teasera na zbierku na LinkedIn:


Appky

Dosť som využíval appku PeakFinder - ukazuje názvy vrchov v okolí a na horizonte.

Počasie jedine podľa SHMU stránky. Počasie vyšlo geniálne. Nepršalo, mierne zamračené. Teplo tak akurát, pofukovalo. Až v sobotu na záverečných pár km som zmokol vďaka búrke “ako Lenka Vacvalová”. Niekoľko týždňov pred behom výdatne pršalo. Máj bol podľa SHMU zrážkovo silne nadnormálny. V lesoch bola počas behu ešte vysoká vlhkosť. Podklad väčšinou mierne podmočený, vlhký. Ale nie blato. Ideálne na beh, mäkký podklad.

Celý beh som zaznamenával na moje staručké hodinky Garmin Fenix3. Iba raz ma vyľakali, keď počas behu napísali "batéria takmer vybitá". Bolo to hneď prvý deň a znamenalo to pre mňa veľký šok :-) Našťastie vydržali a beh bol zaznamenaný celý. Samotné behy si evidujem v appke STRAVA - link na môj profil.


...to be continued 🏃🏻‍♂️✌️



PS: bežecké topánky - takto vyzerali v cieli moje On Cloudventure. Tieto som vytiahol zo zálohy na posledné tri dni. V minulosti som ich už vyradil, ale siahol som po nich znova, keď som mal otlaky a naliaté nohy po prvých troch dňoch. Prvé dni som bežal v On Cloudultra - super topánky, ale keď silno napuchli nohy, tak boli tesné. Na dlhé behy treba kupovať ešte o číslo väčšie...